Marek Galbavý

 Mladý slovenský sochár Marek Galbavý (*1987) rozvíja formy mediálne hybridných objektov a inštalácií na báze asistovaných a simulovaných ready made. Inšpiráciu nachádza v aktuálnom sociálnom kontexte, na ktorý reaguje s dávkou kritickej irónie. Do popredia jeho záujmu sa dostáva negatívny stav kultúry (a umenia), perfídnosť politiky a jej neblahé sociálne dôsledky. Inštalácia Orientačný plán slovenských galérií (2011) vyjadruje chaotickú odbornú profiláciu verejných galérií. Na politické „čistky“ z obdobia mečiarizmu a (post)mečiarizmu vo verejných galériách na Slovensku si „posvietil“ inštalácii Tieňohra_6+1, (2013). V roku 2013 realizoval väčšiu výstavu Verejní žobráci v Nitrianskej galérii v Nitre. Poukázal tu aj na procesy „miznutia verejných peňazí“. Objekt Štátna pokladnička (2013) pýta peniaze na podporu zdravotníctva. Mince sa prepadávajú do neznáma, čo podporu je iluzívna zvuková stopa. Zveličenie a humor, ktorý nesú viaceré Galbavého práce, provokujú „neprebudeného“ diváka. Objekt Slovenská vlčica (2013) referuje o vyprázdnení mýtu „tvrdej“ manuálnej práce a náležitej odplaty za ňu. Prevrátené hodnoty v reálnom čase a sociálnom priestore sú pre autora zdrojom mentálnej sochárskej „hmoty“, jeho osobným verejným sochárstvom. V roku 2014 vytvoril interaktívne site specific diela pre Galériu Sýpka vo Valašskom Meziříčí so zámerom virtuálnej (re)modelácie priestoru galérie. Inštalácia Export (2014) stvárnila priestor novými web technológiami. Východiskom je reálny objekt (vrece na obilie) s odkazom na pôvodnú funkciou budovy galérie. Podľa jeho dimenzií vytvoril skelet, v ktorom pulzuje iluzívna dátová „hmota“. Paralelná inštalácia Import (2014) vznikla online snímaním priestorov exteriéru galérie a pohybu ľudí do 3D kriviek.
Novšie diela Galbavého z cyklu Meditation on Structure (2016 - 2018) pôsobia melancholicky. Ťažiskom výrazu je spojenie starožitného nábytku (kolíska, kreslo, kľakadlo...) s transparentnými obrysovými konštrukciami zo skla (alúzia 3D kriviek). Objekty tematizujú privátnu mytológiu s presahom k meditácii o povahe a zmysle života. Najnovší cyklus kinetických antropomorfných objektov Public structure (2018) predstavuje skupinu instabilných anonymizovaných postáv. Sú to kinetizované skelety figúr, prichádzajúcich akoby z virtuálneho prostredia. Vystihujú pocity novodobého existencializmus.