Ateliér Malby AKU Bánská Bystrica
Zrní

Ateliér Malby AKU Bánská Bystrica

Výstavný priestor Galérie Sýpka zasypeme zrním, ktoré krásne klíči.


Prepáčte túto záhradkársku asociáciu, ale príroda a jej procesy, sú pre mňa veľkou inšpiráciou a napokon sme v Sýpke.

Spojila som do tohto projektu 5 maliarok a jedného maliara. Všetko absolventky s ktorými som mala tu česť pracovať na maliarských predmetoch, technológia maľby, základy maľby a maliarske techniky a tiež pozorovat aj aktivne vplývat na ich maliarsky prejav ktorý pestovali v atelieroch akademie umenia v Banskej Bystrici.

Spoločným menovateľom nieje téma výstavy. Tém je veľa, svet je jeden.

Prosim vnimajte jednotlivé maliarske “ostrovy” ako mikrosvety, ktoré sú nositeľom osobných príbehov, inšpirácii a podnetov ktoré hovoria o konkrétných ľudoch. Všetky vybraté autorky a autora spája to, čo považujem ja sama z vlastnej skúsenosti pri umeleckej tvorbe za dôležité a to je vlastná téma. Vlastná tema je zvláštny organizmus, je to živá energia ktorá prameni v človeku a v človeku umelcovi túži byť zpredmetnená. Nieje to spôsob hľadania témy niekde mimo seba, v popudoch ktoré deklaruje a v mnohých klonoch prináša umelecký svet.

Všetky tieto autorky a autor hľadajú vlastnú osobnosť a podnetom k tvorbe sú im podnety prameniace z nich. To je krok jedna, krok dva, je spracovanie aj rôznosť týchto podnetov a to, čo autor to iná cesta.

Myslím si, že čím sme osobnejší , tým sme aj všeobecnejší, tento paradox vyjadruje to, ako je možné prinášať aj dnes umením hĺbku.
Toto sú pre umelca veľké ciele, oslovovať iných spracovaním svojho vnímania sveta.
Keď sa to podarí, tak sa človek môže identifikovať so svetom a s prežívaním iného človeka, ktorý dal svojej skúsenosti “ maliarske telo”, vtedy sa maľba stáva jazykom komunikácie.

Práce Martiny Blaščákovej sú pribehmi rodiny, jej rôzných generácii. Martina vyňala symbol rodiny, ktorým je nepochybne spoločné zdielanie pokrmov z dedičného porcelánu. Všetky tieto spomienky podáva kultivovaným estetizujúcim jazykom maľby, ktorej prostriedky selektivne vyberá až k hranici viditelnosti. Možno aj preto, že nielen krehkosť spomienok ale aj rýchlosť doby je to, čomu dovolíme aby nás oberalo o spoločné stolovanie.


Svet obrázov Kateřiny Kocourkovej odkazuje na neidealizované, nočné predmestia v ktorých ich aktéri, deti, postupne strácajúce idealy detstva a hľadajú v spoločnosti iných alebo v samote novú identitu. Prostriedky ktoré Kateřina volí na priblíženie tejto krehkej hranice života, ako figurálna skratka, prelýnanie figury a prostredia v rovnakej farebnej tonalite, hovoria o tom ako nás prostredie v ktorom žijeme intenzívne ovplyvňuje, že my a naše prostredie sa stávame jedným.

Mária Zuberéniová svoje spomienky aj kritické názory vyjadruje postavami bábik. Bábika je symbol. V detstve je to prostriedok prvých atavizmou materského pudu, je to reťaz generácii v dievčenskom rode. Ale nielen v tejto archaickej podobe nachádzame zmysel bábiky v Máriiných malbách. Tak ako existujú rôzne typy bábik, sa od spomienok na detstvo dostáva Maria ku kritickej reflexii reklám, ktoré zneužívajú ženské telo na propagovanie najrôznejších výrobkov a ponúk.


Maľovanie hrdzou sa pre Natáliu Šimonovú stalo akýmsi jej poznávacím znakom. Dnes týmto spôsobom maľuje konštrukcie preliezok, sebe vlastnou tvrdohlavosťou pátra po prostrediach kde a ako hrdza vzniká, vytvára podmienky aby jej tento originálny “pigment” rástol a ona ho prenáša na plátno a papier. Avšak prameň použitia tejto fyzikálno/ chemickej reakcie je vo figurálných obrazoch, ktoré predstavujeme na tejto výstave. Natália takto reagovala na stav svojej pokožky. Odvahou ísť “ s vlastnou kožou von “, ukázať svoju dermatologickú zvláštnosť, bolo práve rozhodnutie namaľovať seba, hrdzou. Ako premennu, namaľovať svoje telo ako proces a prijať sa taká aká je.


Figurálny a predmetný svet ktorý zobrazuje Magda Masárová pramení z prostredia v ktorom vyrastala a v ktorom aj vďaka svojej aktívnej povahe je stále prítomná. V jej maľbách sa prekrýva a doplňa svet kopaníc okolo Senice z jej starými obyvateľmi, ktorí sú pamäťou miesta, so svetom mladej ženy, ktorá si túto pamäť váži a vie ju oceniť , no otvárajú sa jej aj iné,viac mestské a menej idealizované svety. Magda toto všetko vo svojej maľbe spája, a preto jej kompozície obrazov pôsobia ako “ vyhodení obsah skrine” v ktorom uvidíme kde tu kúsok ľudového kroja, kúsok akoby fotografii z novín, útržky sietí, útržky tvári a rúk v gestách modlitby aj v gestách erotických dotykov. Všetko toto podané suverejným expresívným jazykom maľby.


Peter Decheť žije v kaštiely. Presne povedané obýva so svojimi maľbami obrovské priestory kaštiela a to zo sebou prináša pestovanie istých vlastnosti, ktoré sa v jeho prácach odrážaju. Napríklad vytrvalosť a veľká trpezlivosť. Môže sa nám zdať, že velkorysost takého vyprázdneného šľachtického sídla z 19. storocia je iba požehnanim, ale predstavte si tú zimu! alebo nutnost prejsť tie vzdialenosti a napokon aj všetko to zvlaštne ticho hučiace históriou. Peter toto maľuje. Trpezlivo vytvára velkoformátové maľby svojho prostredia (z priestorových dôvodov tie najväčšie nepredstavujeme ) a zároveň zachytáva kus histórie ako v architektúre, tak v remeslách ktoré túto architektúru kedysi stavali.


Do Sýpky som teda priniesla šesť rôzných maliarských prístupov, šesť rôzných dôvodov prečo násobiť život a dávať mu telo z maľby.

Jana Farmanová

Kurátor výstavy Jana Farmanová a Leszek Wojaczek

Termíny

  • Čt 17.9.2020, 9:00 — Pá 13.11.2020, 17:00

Místo konání

Galerie Sýpka

Pořadatel

Galerie Sýpka

Obrázky